Celoročné cestovné poistenie od zamestnávateľa pre obchodných cestujúcich

Predstavte si situáciu: prichádzate na konferenciu do Mníchova, pošmyknete sa na zľadovatenom schodisku hotela, zlomíte si členok a sanitka vás odvezie do nemocnice. Po návrate zistíte, že ošetrenie v súkromnom zdravotníckom zariadení a následná sanitná preprava domov stáli 4 800 eur, pričom firma vám odmieta faktúru preplatiť, lebo predpokladala, že vám postačí bežná kartička poistenca. Ak nie je cestovné poistenie od zamestnávateľa vyriešené vopred, takýto nečakaný výdavok môže skončiť na vašich pleciach alebo spôsobiť vážny spor v zamestnaní. Aby ste sa vyhli zbytočným finančným stratám a vedeli presne, na čo máte zo zákona nárok, pripravili sme pre vás detailného sprievodcu pravidlami poistenia na pracovných cestách.

V praxi sa často stáva, že mladí zamestnanci vyrazia do cudziny s pocitom, že firma sa o všetko automaticky postarala. Realita slovenských firiem je však rôznorodá. Niektoré spoločnosti uzatvárajú komplexné rámcové zmluvy na celoročné krytie, iné nechávajú zariadenie poistky na samotného pracovníka a následne mu výdavok refundujú. Ak chcete poznať presnú kalkuláciu bežného poistného krytia pre individuálne cesty, orientačnú predstavu vám dá kalkulačka cestovného poistenia, no pri pracovných výjazdoch vstupujú do hry špecifické legislatívne pravidlá.

Vnútorná smernica firmy o cestovných náhradách a poistení zamestnancov

Základným stavebným kameňom pre vysielanie zamestnancov do zahraničia je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Mnoho zamestnancov sa mylne domnieva, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť plný balík poistného krytia na vlastné náklady ešte pred odchodom. Zákon však v skutočnosti definuje práva a povinnosti trochu inak.

Podľa paragrafu 11 odsek 1 zákona o cestovných náhradách patrí zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí, ak ho takto nepoistil sám zamestnávateľ. Znamená to, že nároková zložka kryje výhradne nevyhnutné liečebné náklady. Ak vám zamestnávateľ poistku sám nezjedná, musíte mať možnosť uzavrieť si ju individuálne a zamestnávateľ je povinný vám tento dokladovaný náklad preplatiť v plnej výške.

Naopak, podľa paragrafu 11 odsek 2 zákona o cestovných náhradách môže zamestnávateľ poskytnúť náhradu výdavkov aj na iné druhy komerčného poistenia. Ide o takzvané fakultatívne plnenie. Do tejto kategórie patrí:

• úrazové pripoistenie (trvalé následky úrazu, smrť následkom úrazu),
• poistenie batožiny a osobných vecí,
• poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví či majetku tretích osôb,
• poistenie stornovacích poplatkov pri zrušení cesty.

To, či vám firma uhradí iba liečebné náklady, alebo celý balík pripoistení, spravidla určuje vnútorná smernica o cestovných náhradách. Dobre nastavená firemná smernica presne špecifikuje schvaľovací proces pred cestou, povinné limity krytia a postup pri vyúčtovaní. Pokiaľ zamestnanec cestuje na dlhšie obdobie alebo preváža firemný materiál, dôležitý je aj paragraf 28 zákona o cestovných náhradách: pri dočasnom vyslaní patrí zamestnancovi náhrada preukázaných výdavkov za poistenie celkovej hodnoty prepravovaného majetku najviac do poistnej sumy 400 eur.

Z hľadiska daní a odvodov je legislatíva nastavená ústretovo. Podľa paragrafu 19 odsek 2 písmeno d zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú výdavky zamestnávateľa na cestovné náhrady do výšky zákonného nároku uznaným daňovým výdavkom firmy. Pre vás ako zamestnanca platí ustanovenie paragrafu 5 odsek 5 písmeno a zákona o dani z príjmov, podľa ktorého tieto náhrady nie sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb a nevstupujú do vymeriavacieho základu na sociálne ani zdravotné odvody. Nemusíte sa teda obávať, že by sa vám preplatené poistné objavilo na výplatnej páske ako zdaniteľný nepeňažný príjem.

Pred samotným odchodom máte právo požiadať o finančný preddavok. Zamestnávateľ je povinný preddavok poskytnúť až do výšky predpokladaných nákladov vrátane predpokladanej ceny poistenia. Po návrate z cesty vám plynie zákonná lehota: podľa zákona musíte predložiť písomné doklady na vyúčtovanie pracovnej cesty do 10 pracovných dní po jej skončení, pokiaľ ste sa v zmluve či smernici nedohodli na dlhšej lehote.

Prečo ošetrenie v súkromnej klinike v zahraničí EPZP nepokrýva?

Mnoho cestovateľov si kladie otázku, prečo vôbec riešiť cestovné poistenie od zamestnávateľa, keď vo vrecku nosia modrý Európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP). Tento preukaz je síce užitočný, no pri profesionálnych cestách poskytuje len čiastočnú ochranu.

EPZP vám v členských štátoch Európskej únie, EHP a vo Švajčiarsku garantuje prístup k neodkladnej zdravotnej starostlivosti za rovnakých podmienok, aké platia pre domácich poistencov. V tom však spočíva zásadné úskalie: platí iba vo verejných zdravotníckych zariadeniach. Ak vás záchranná služba privezie na súkromnú kliniku, ktorá nemá zmluvu s miestnym verejným systémom, EPZP vám nepomôže vôbec a účet za liečbu musíte uhradiť v plnej výške.

Druhým problémom je takzvaná spoluúčasť pacienta. V mnohých európskych krajinách (napríklad vo Francúzsku či Rakúsku) si pacienti hradia časť nákladov za lieky, návštevu pohotovosti či pobyt v nemocnici z vlastného vrecka. Verejné slovenské zdravotné poistenie tieto poplatky neprepláca. Pri plánovaní výjazdov na západ Európy sa preto oplatí poznať EPZP verzus komerčné poistenie vo Francúzsku, kde sú poplatky za ošetrenie na pohotovosti pomerne vysoké.

Tretím a najnákladnejším rizikom je prevoz domov. EPZP nikdy nekryje transport pacienta na Slovensko, špecializované letecké prevozy ani prípadnú repatriáciu telesných pozostatkov. Tieto položky bežne dosahujú sumy od 5 000 do 50 000 eur. Komerčné poistenie zabezpečuje aj špecializované asistenčné služby a detailné riešenie situácií, ktoré rozoberá repatriácia pacienta zo zahraničia. Na bežnom poistnom trhu sa typické limity krytia liečebných nákladov pohybujú od 150 000 eur do 200 000 eur, pričom prémiové balíky ponúkajú krytie 300 000 eur alebo neobmedzené krytie. Ak by ste zostali odkázaní len na európsky preukaz, zamestnávateľ by musel všetky tieto mimoriadne liečebné výdavky doplácať priamo z firemného rozpočtu.

Celoročná rámcová firemná zmluva verzus individuálna poistka

Spoločnosti, ktorých zamestnanci pravidelne prekračujú hranice, stoja pred voľbou: zabezpečiť cestovné poistenie od zamestnávateľa prostredníctvom jednorazových zmlúv pred každým výjazdom, alebo dojednať celoročnú rámcovú zmluvu? Každé riešenie má svoje finančné aj procesné špecifiká.

Individuálna poistka na konkrétne dni dáva zmysel pri firmách, kde ľudia vycestujú raz či dvakrát do roka. Zamestnanec predloží cestovný príkaz, uzavrie poistku online na presný dátum a po návrate priloží poistnú zmluvu s dokladom o zaplatení k vyúčtovaniu. Nevýhodou je vysoká administratívna záťaž a riziko, že zamestnanec na poistenie pred odchodom jednoducho zabudne.

Celoročná rámcová skupinová poistná zmluva naopak kryje všetkých definovaných zamestnancov, prípadne fixný počet nešpecifikovaných „osobo-dní“. Šetrí čas personalistom a výrazne znižuje jednotkovú cenu poistného na jeden deň. Takáto zmluva však prináša dôležité limitácie, na ktoré treba dávať pozor:

• Maximálna dĺžka jedného výjazdu: pri celoročnom poistení opakovaných ciest poisťovne stanovujú limit nepretržitého pobytu v cudzine, ktorý predstavuje spravidla 90 po sebe idúcich kalendárnych dní. Ak zamestnanec zostane v zahraničí na 91. deň bez návratu na Slovensko, poistné krytie od tohto dňa zaniká.
• Vstupný vek zamestnancov: štandardné podmienky skupinového poistenia zvyčajne stanovujú vekové rozpätie od 3 mesiacov do 70 rokov. Ak vysielate na konzultáciu skúseného experta nad 70 rokov, skupinová poistka ho nemusí kryť a vyžaduje sa individuálna zmluva.
• Územná platnosť: rámcové zmluvy striktne rozlišujú zóny Európa verzus Svet. Pre exotické destinácie platia iné limity krytia, ako ukazuje napríklad cestovné poistenie do Ázie.

Pozrime sa na prehľadné porovnanie oboch prístupov v praxi:

Parameter porovnania	Individuálna jednorazová poistka	Celoročná rámcová zmluva
Administratívna náročnosť	Vysoká (zmluva a platba pred každou cestou)	Nízka (jedna platba a evidencia ročne)
Jednotková cena na deň cesty	Vyššia sadzba	Výrazne zvýhodnená sadzba
Maximálna dĺžka jednej cesty	Podľa zakúpeného počtu dní	Limit spravidla 90 dní na výjazd
Riziko zabudnutia poistenia	Vysoké pri každom výjazde	Nulové (krytie trvá nepretržite)
Flexibilita pri zmene osôb	Platí len pre konkrétneho menovaného	Možnosť poistenia na pozície či karty

Ak sa stane, že zamestnanec už vlastní svoje vlastné súkromné celoročné poistenie a žiada firmu o preplatenie alikvotnej čiastky za tri dni služobnej cesty, zákon o cestovných náhradách takýto nárok nepriznáva. Zamestnávateľ prepláca len preukázané výdavky vynaložené v priamej súvislosti s danou pracovnou cestou.

Konferencie, školenia a obchodné rokovania ako nízkorizikový profil

Najčastejším typom zahraničného výjazdu obchodných zástupcov, IT špecialistov a projektových manažérov sú konferencie, partnerské mítingy a odborné školenia. Poisťovne tento profil označujú ako administratívnu cestu, ktorej zodpovedá základná cenová sadzba. Napriek nízkemu vnímanému riziku sa však aj tu vyskytujú špecifické situácie, pri ktorých cestovné poistenie od zamestnávateľa naráža na limity.

Veľkou témou obchodných ciest je poistenie batožiny. Bežné komerčné krytie batožiny dosahuje hodnotu do 1 500 eur, no poistné podmienky obsahujú prísny limit na jednu vec v rozmedzí 350 až 500 eur a bežnú spoluúčasť spravidla 3 %, minimálne 20 eur. Ak cestujete so služobným notebookom v hodnote 1 800 eur, pri krádeži z hotelovej izby vám poisťovňa z poistenia batožiny vyplatí maximálne limitovaných 500 eur mínus spoluúčasť. Firemná elektronika preto vyžaduje špeciálne majetkové poistenie zverených vecí.

Druhým faktorom je storno cesty. Ak ochoriete tesne pred dôležitým kongresom, storno leteniek a hotelov môže firmu stáť tisíce eur. Krytie storna pracovnej cesty býva v poistných zmluvách dohodnuté často do 10 000 eur skutočných nákladov, pričom štandardná spoluúčasť predstavuje 10 %. Bližšie informácie o tom, ako fungujú storno poplatky, nájdete v článku zameranom na spoluúčasť pri storne letenky alebo pri rozbore podmienok pre storno poistenie pobytu v hoteli.

Čoraz populárnejší je aj fenomén bleisure travel — situácia, keď si zamestnanec pracovnú cestu predĺži o súkromný víkend, aby si prezrel mesto. Tu vzniká zásadný právny a poistný predel. Cestovný príkaz kryje iba dni výkonu práce a nevyhnutnej prepravy. Ak si pobyt v piatok večer predĺžite a v nedeľu si pri prehliadke mesta zraníte ruku, firemná poistka škodu nepreplatí, pokiaľ zmluva výslovne neobsahuje súkromné krytie. V takom prípade musíte mať na voľné dni vlastné individuálne poistenie.

Netreba zabúdať ani na výluky spojené so životným štýlom. Ak sa po úspešnom rokovaní vyberiete na firemnú večeru a požijete alkohol, poistné krytie sa ocitá v ohrození. Väčšina poisťovní uplatňuje nulovú toleranciu alkoholu pri vzniku úrazu. Len veľmi výnimočne, pri vybraných prémiových kartových produktoch, sa uplatňuje tolerancia hladiny alkoholu maximálne do 0,5 promile. Rovnako platí striktná výluka predexistujúcich a chronických ochorení, ktoré boli diagnostikované alebo liečené počas 12 mesiacov pred uzatvorením zmluvy či vycestovaním. Ak sa vám v zahraničí náhle zhorší stabilizovaná chronická astma, poisťovňa preplatí len stabilizáciu bezprostredného ohrozenia života, nie však ďalšiu liečbu.

Administratívna cesta verzus manuálna práca a riziková tarifa

Jednou z najdrahších chýb, ktorých sa firmy dopúšťajú, je zámena administratívnej cesty za výkon manuálnej práce. Sadzby za administratívne výjazdy počítajú s rizikom kancelárie, rokovacích sál či taxíkov. Akonáhle však zamestnanec vykonáva fyzickú činnosť, montáž alebo servis, štandardná tarifa prestáva platiť a poisťovňa v prípade škody uplatní výluku.

Typickým príkladom z praxe je softvérový inžinier, ktorý vycestuje do zahraničného výrobného závodu na oživenie linky. Oficiálne ide o IT špecialistu, no na mieste vezme do ruky náradie, lezie na montážnu plošinu a pri uťahovaní kábla spadne z výšky. Ak má v zmluve dojednanú iba administratívnu tarifu, poisťovňa odmietne uhradiť náklady na operáciu z dôvodu porušenia poistných podmienok. Vhodne nastavené krytie na zahraničnej pracovnej ceste musí presne korešpondovať s reálnym charakterom činnosti, podobne ako to vyžadujú podmienky pre cestovné poistenie pri práci v cudzine.

Medzi rizikové manuálne práce patrí:

• stavebná a montážna činnosť vo výškach či výkopoch,
• servis priemyselných strojov, elektrických zariadení a potrubí,
• práca v skladoch s vysokozdvižnými vozíkmi a bremenami,
• remeselné a zváračské práce,
• poľnohospodárske práce či práca s chemikáliami.

Ak zamestnanec utrpí úraz pri manuálnej práci v zahraničí, dochádza k prekrývaniu dvoch režimov. Komerčné cestovné poistenie od zamestnávateľa s pripoistením manuálnej práce uhradí neodkladné lekárske zákroky, hospitalizáciu a prevoz na Slovensko. Následné dlhodobé odškodnenie, stratu na zárobku a úrazovú rentu však rieši slovenské zákonné úrazové poistenie v Sociálnej poisťovni, keďže ide o pracovný úraz. Tieto dva systémy sa navzájom nenahrádzajú, ale dopĺňajú.

Pokiaľ by zamestnanci vo voľnom čase počas pracovnej cesty vykonávali adrenalínové aktivity, horskú turistiku či zlaňovanie, firemná poistka ich opäť neochráni bez osobitného dojednania, aké si vyžaduje pripoistenie rizikových športov v horách alebo špecifické poistenie na hory online určené pre záchranné zásahy.

Modelový príklad zo života: Servisný technik na montáži v Rakúsku

Aby sme si ukázali fungovanie systému v reálnej praxi, pozrime sa na modelový príklad 26-ročného servisného technika Michala, ktorý pracuje pre slovenskú firmu vyrábajúcu baliace linky.

Východisková situácia: Michal bol vyslaný na štvordňovú zahraničnú pracovnú cestu do rakúskeho Linzu. Jeho úlohou bolo zapojiť a otestovať baliaci automat priamo v prevádzke klienta. Pred odchodom Michal požiadal personalistku o poistenie. Firma mala dojednanú celoročnú rámcovú zmluvu, no s cieľom ušetriť na poistnom evidovala všetkých zamestnancov iba v základnej administratívnej tarife.

Poistná udalosť: Na tretí deň montáže Michalovi pri manipulácii vykĺzol ťažký oceľový profil. Utrpel komplikovanú otvorenú zlomeninu predlaktia s poranením ciev. Kolega okamžite privolal záchrannú službu, ktorá Michala transportovala do najbližšej univerzitnej nemocnice. Tam podstúpil urgentnú operáciu v celkovej anestézii a následnú trojdňovú hospitalizáciu. Po prepustení ho špeciálna sanitka previezla do nemocnice v Bratislave.

Finančné vyčíslenie vzniknutých nákladov:

• Zásah záchrannej služby a primárny transport: 680 eur
• Urgentný chirurgický zákrok a materiál: 4 200 eur
• Hospitalizácia (3 dni na lôžkovom oddelení): 2 100 eur
• Sekundárny repatriačný transport sanitkou do SR: 1 150 eur
• Celkové náklady na zdravotnú starostlivosť: 8 130 eur

Priebeh likvidácie poistnej udalosti:

1. Komerčná poisťovňa po preskúmaní lekárskej správy a popisu pracovného úrazu zistila, že k poraneniu došlo pri manuálnej montáži priemyselného stroja.
2. Pretože zmluva obsahovala výhradne administratívne riziká, poisťovňa uplatnila výluku z poistenia a odmietla poistné plnenie v plnom rozsahu.
3. Rakúska nemocnica zaslala faktúru na 8 130 eur priamo Michalovi ako pacientovi.

Kto škodu zaplatil?
Keďže Michal vycestoval na príkaz zamestnávateľa a išlo o riadne nahlásenú zahraničnú pracovnú cestu, Michal predložil faktúru zamestnávateľovi. Podľa paragrafu 11 odsek 1 zákona o cestovných náhradách má zamestnanec nárok na zabezpečenie alebo preplatenie krytia liečebných nákladov. Ak zamestnávateľ pochybil a nezabezpečil platnú poistku pre daný druh práce, zodpovednosť za vzniknutú škodu nesie firma. Zamestnávateľ musel celú čiastku 8 130 eur uhradiť z vlastných prevádzkových prostriedkov. Následné odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia Michalovi vyplatila Sociálna poisťovňa zo zákonného úrazového poistenia po uznaní pracovného úrazu.

Tento príklad jasne demonštruje, že podcenenie správnej tarify neohrozuje len zdravie zamestnanca, ale predstavuje priamu finančnú hrozbu pre rozpočet zamestnávateľa.

Ošetrenie za hotovosť v zahraničí a postup pri preplatení nákladov

Nie každá poistná udalosť si vyžaduje zásah vrtuľníka či okamžitú hospitalizáciu. Často ide o bežné ochorenia: akútny zápal zuba, žalúdočnú virózu či porezanie vyžadujúce niekoľko stehov. V takýchto situáciách ambulancie v zahraničí spravidla požadujú platbu priamo na mieste v hotovosti alebo platobnou kartou. Ako správne postupovať, aby vám cestovné poistenie od zamestnávateľa tieto peniaze bez problémov vrátilo?

Základným pravidlom je vždy najprv kontaktovať asistenčnú službu. Telefónne číslo na asistenciu nájdete na asistenčnej kartičke k poistnej zmluve. Operátor vám odporučí najbližšie zazmluvnené zdravotnícke zariadenie a overí, či je potrebná platba na mieste, alebo lekárovi vystaví garanciu platby. Ak ide o život ohrozujúci stav, volajte miestnu záchrannú službu (v EÚ linku 112) a asistenčnú službu kontaktujte hneď, ako to zdravotný stav dovolí.

Pokiaľ platíte liečbu z vlastného vrecka, dôsledne dodržte tento postup:

1. Vyžiadajte si originál lekárskej správy: správa musí obsahovať presnú diagnózu, popis vykonaných vyšetrení, zoznam podaných liekov a dátum ošetrenia. Lekárska správa musí byť vystavená v latinskom, anglickom alebo úradnom jazyku danej krajiny.
2. Odložte si originály dokladov o úhrade: pokladničný blok z registračnej pokladnice, doklad o platbe kartou či príjmový pokladničný doklad s podpisom lekára. Samotný výpis z bankového účtu bez podrobného účtu od lekára poisťovni nestačí.
3. Uchovajte si recepty a bločky z lekárne: pri nákupe predpísaných liekov musí byť z dokladu zrejmé, o aký liek išlo a koľko stál. Voľnopredajné vitamíny či podporné prípravky poisťovne nepreplácajú.
4. Dodržte lehoty na hlásenie škody: poistnú udalosť nahláste bezodkladne. Presné pravidlá upravuje proces, ktorý podrobne popisuje postup a lehoty pri hlásení úrazu.
5. Predložte vyúčtovanie zamestnávateľovi: v zákonnej lehote do 10 pracovných dní predložte cestovný príkaz spolu s dokladmi o ošetrení ekonomickému oddeleniu.

Ak bolo poistenie uzavreté priamo na firmu, poistné plnenie môže po dohode prísť na účet zamestnávateľa, ktorý vám následne vyplatenú sumu vráti, alebo poisťovňa pošle peniaze priamo na váš osobný bankový účet.

Výpoveď rámcovej poistnej zmluvy podľa paragrafu 800 Občianskeho zákonníka

Pre personalistov a konateľov firiem je rovnako dôležité vedieť, ako sa zmluvný vzťah s poisťovňou spravuje a kedy je možné nevýhodnú či nepotrebnú poistku ukončiť. Právny rámec pre ukončenie poistných zmlúv poskytuje paragraf 800 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.).

Rámcové skupinové zmluvy na firemné cestovné poistenie sa uzatvárajú na dobu neurčitú alebo na dobu určitú s automatickým predlžovaním (prolongáciou). Pri ich ukončovaní platia dve kľúčové zákonné lehoty:

Podľa paragrafu 800 odsek 1 Občianskeho zákonníka možno poistenie dojednané na dobu neurčitú alebo na viac rokov vypovedať ku koncu poistného obdobia. Výpoveď sa musí doručiť poisťovni najmenej 6 týždňov pred uplynutím poistného obdobia. Poistným obdobím je spravidla jeden technický rok (12 po sebe idúcich mesiacov). Ak firma lehotu 6 týždňov premešká hoci len o jediný deň, zmluva sa automaticky predlžuje na ďalší celý rok a firma je povinná poistné zaplatiť.

Druhou možnosťou je ukončenie zmluvy krátko po jej podpise. Podľa paragrafu 800 odsek 2 Občianskeho zákonníka možno poistenie vypovedať do dvoch mesiacov od uzavretia poistnej zmluvy. V tomto prípade plynie výpovedná lehota 8 dní, po ktorej poistenie definitívne zaniká a poisťovňa má nárok len na pomernú časť poistného za dni, počas ktorých poistenie reálne platilo.

Tieto pravidlá platia naprieč poistným trhom bez ohľadu na to, či riešite rámcovú zmluvu u lídrov trhu, alebo prehodnocujete poistné zmluvy v iných inštitúciách, kde sa uplatňuje napríklad výpoveď zmluvy v UNIQA. Poznať presné znenie paragrafu 800 Občianskeho zákonníka chráni rozpočet podniku pred platením za produkty, ktoré už nezodpovedajú aktuálnym cestovným potrebám zamestnancov.

Často kladené otázky o cestovnom poistení od zamestnávateľa

Musí mi zamestnávateľ zaplatiť cestovné poistenie, keď ma vyšle na služobnú cestu do zahraničia?

Áno, podľa paragrafu 11 odsek 1 zákona o cestovných náhradách vám patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí, ak vás takto nepoistil sám zamestnávateľ. Zákonný nárok sa vzťahuje na liečebné náklady, ostatné pripoistenia sú dobrovoľné.

Preplatí mi firma celý komplexný balík cestovného poistenia alebo len liečebné náklady?

Zákon garantuje nárok iba na preplatenie liečebných nákladov. Pripoistenie batožiny, zodpovednosti za škodu, úrazu či storna je podľa paragrafu 11 odsek 2 zákona fakultatívne. Záleží na vnútornej smernici vašej firmy, či tieto pripoistenia schvaľuje a prepláca.

Stačí mi na pracovnej ceste v rámci EÚ európsky preukaz zdravotného poistenia?

Nestačí. Európsky preukaz (EPZP) neplatí v súkromných zariadeniach, nekryje povinnú spoluúčasť pacienta a predovšetkým nepokrýva náklady na transport sanitkou na Slovensko ani repatriáciu telesných pozostatkov, čo môže stáť desiatky tisíc eur.

Kto zaplatí škodu, ak sa mi v zahraničí rozbije alebo stratí firemný notebook?

Bežné poistenie batožiny má prísny limit na jednu vec, typicky 350 až 500 eur, navyše so spoluúčasťou. Štandardná cestovná poistka hodnotu drahého pracovného hardvéru nepokryje. Firma musí mať na prenosnú elektroniku uzatvorené osobitné majetkové poistenie zverených vecí.

Mám nárok na preplatenie cestovného poistenia, ak pracujem na dohodu?

Áno, ale iba v prípade, že je poskytovanie cestovných náhrad v dohode o vykonaní práce alebo v dohode o pracovnej činnosti výslovne dohodnuté. Ak táto klauzula v dohode chýba, zákonný nárok na náhrady podľa zákona o cestovných náhradách nevzniká.